Zlato – vlastnosti zlata

Z hľadiska vlastností je zlato kov značne ťažký (skoro trikrát ťažší než železo), jeho merná hmotnosť je 19,29 g na kubický centimeter, to napomáha technológiám ťažby založeným na gravitácii. Kocka zlata o váhe 1 tony má hranu dlhú len 37,27 cm. Je odolné voči kyselinám a soliam. Rozpustné je len lúčavkou kráľovskou, teda zmesou kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej, a v roztokoch kyanidov. To je dosť využívané pri jeho ťažbe v rudách s mikroskopicky rozptýleným výskytom zlata.

 

Zlato vyniká chemickou odolnosťou, ťažnosťou, kujnosťou. Pretože je nielen mäkké ale aj neobyčajne kujné a ťažné, 1 gram zlata, čo je gulička o priemere niečo málo cez 2 mm, môže byť rozklepaná na fólii o ploche cca 1 m2 a hrúbke 230 atómov. Podobne sa dá z 1 gramu zlata vytiahnuť drôt o priemere 20 mikrometrov, dlhý neuveriteľných 165 m alebo ho roztepať do priesvitného plechu o ploche cca 1 m2, zlato o 1 cm3 stačí na plech o ploche asi 18 m2.

 

Trieda:                                                            prvky

Kryštalická sústava:                                        kubická

Chemická značka:                                           Au(Aurum)

Relatívna atómová hmotnosť:                         196,97

Hustota:                                                          19.290g/cm3

Teplota tavenia:                                              1 063 °C

Teplota varu:                                                  2700 °C

Tvrdosť:                                                         2,5 – 3 kujné

Štiepenie:                                                       chýba

Lom:                                                               hákový

Lesk:                                                              kovový

Vryp:                                                              zlatožltý

Priehľadnosť:                                                  v tenkých vrstvičkách modrozeleno presvitá

 

Zlato – všeobecné údaje

Zlato je vzácny kov s množstvom unikátnych vlastností. Na rozdiel od iných kovov je chemicky veľmi stabilný. Rozpúšťa sa len v lúčavke kráľovskej a roztokoch kyanidov. Výborne vedie teplo i elektrický prúd. Vyniká ťažnosťou a kujnosťou. Rýdze zlato je mäkké, ale veľmi ťažké. Jeho hustota je dvakrát vyššia než hustota olova. Zlato je taktiež dosť vzácne, a teda i drahé. Kombinácia všetkých troch vlastností zlata predurčila roli takmer ideálneho materiálu pre výrobu šperkov a platidiel. V modernej dobe tak zlato našlo široké uplatnenie i v priemysle a medicíne.

 

 

Vyskytuje sa vo všetkých vrstvách zemegule, a preto sa dnes ťaží ako tradičné zlatokopeckou metódou tak v gigantických povrchových veľkolomoch či v trojkilometrových hlbinných doloch v Južnej Afrike. Odhaduje sa, že všetko zlato, vyťažené za celú históriu ľudstva, váži cez dvesto tisíc ton, viac než 90% z tohto množstva bolo vyťažené po roku 1848, kedy bolo objavené zlato v Kalifornii. Pritom hrana z neho hypoteticky vytvorenej kocky by nepresiahla 22m.

Vošlo by sa teda pod oblúk parížskej Eiffelovej veže. Taká kocka by sa dala teoreticky naozaj vyskladať. Zatiaľ čo ostatné kovy sa ťažia, tavia, užívajú a miznú rozptýlená vo výrobniach po celom svete, kde korodujú a strácajú sa, zlato nie.

Odhaduje sa, že každoročne bude prichádzať na trh okolo dve až tri tisíc ton zlata, pokiaľ nebudú objavené ďalšie významné ložiská alebo pokiaľ nebudú vyvinuté celkom nové, revolučné technológie ťažby. I v tom je jeho výnimočnosť. Centrálne banky dnešného sveta jej skladujú na 32 tisíc ton a ďalšie desiatky tisíc ton sa určite nájdu medzi rôznymi fondami, súkromnými zberateľmi alebo obyčajnými ľuďmi v podobe zlatých šperkov, mincí alebo zlatých tehličiek.

 

V zliatku, ktorými sa práve teraz obchoduje napríklad v Zürichu, je možno obsiahnuté zlato vyťažené v rozmedzí niekoľko tisíc rokov. Časť zlata v zliatine možno bola vyťažená v starom Egypte, ďalšie priplávalo z ríše Inkov, niečo pochádza z dnešných juhoafrických dolov a kto vie či časť nepochádza zo stredovekých ťažieb v Jílovém v Čechách.